DUCHOVNÝ ŽIVOT

            Pred časom som sa opýtal v jednom spoločenstve, čo sa im spontánne vybaví, keď sa povie duchovný život. Odpovedali jeden cez druhého: „No predsa život s Bohom“, „modlitba“, „čítanie Písma“, „čerpanie zo sviatostí“... Následne som sa opýtal: „A to, že zajtra ráno ideš do práce, to už nie je duchovný život? To, že je tvoja manželka doma a stará sa o deti - to nemá s duchovným životom nič spoločné? A keď spolu trávite čas v rodine a vzájomne si prejavujete lásku – to nie je život s Bohom? Alebo keď sme sa takto mimo kostola zišli a rozprávame sa spoločne o živote – to k duchovnému životu nepatrí?“
            Skutočne – asi väčšina veriacich považuje za duchovný život len modlitbu, návštevu kostola, prijímanie sviatostí. Niektorí aj čítanie Písma alebo duchovné čítanie vôbec, prípadne ešte návštevu kresťanského spoločenstva.
            Naozaj si však myslíme, že nášho Boha nezaujíma nič z toho, čo žijeme mimo kostola a čo prežívame mimo chvíľ stíšenia a modlitby? Alebo si myslíme, že je to pre neho menej dôležité ako naše modlitby, a preto sa máme „pozemským“ záležitostiam venovať len v najnutnejšej miere a čo najrýchlejšie si nájsť čas na „duchovný život“?
            Sami tušíme, že nie je to celkom tak.

(zdroj: Vojtěch Kodet, Marta a Mária trochu inak)